Radšej som sa veľmi popredu netešila, keďže som sa k lístkom dostala, ako slepé kura: Vyhrala som ich v súťaži, na ktorú upozornila a prezradila správnu odpoveď moja učiteľka španielčiny.
( Muchas gracias Janka!)
Mala som trochu obavy, že ma pri vstupe hneď otočia s tým, že žiadne lístky na moje nie sú a ešte som mala celkom zábavný konkurz na výhercu môjho druhého lístka, začala som prežúvať myšlienku, že pôjdem sama. Aj keď je to moja nočná mora, no predsa to nenechám prepadnúť. (Naďka dúfam, že sa ti páčilo aspoň spolovice ako mne.)
Všetko opadlo ako náhle som sedela na stoličke s pomerne dobrým výhľadom na pódium, kde už boli pripravené inštrumenty a efektne nasvietený dym na scéne a flamenco spev ako podmaz.
Priznávam sa bez mučenia, bola som flamenco panic.
A na prvú noc som si nemohla vybrať lepšie.
Ostré, miestami tvrdé gitarové akordy a inštrumentalista s pohľadom čerta, ktorý chvíľu gitaru „trápil“ a vzápätí sa s ňou maznal.
Spev asi nebude vyhrávať rebríčky hitparád, lebo je uplakaný a kvílivý, ale precítený a s dušou.
Tanečnice a tanečníci úžasní a nádherní. Nie anjelsky krásni, ale čertovsky dobrí.
Temperament a srdce v rytme flamenca!
Ramón Martínez tancuje jednoducho božsky!
Vidieť ho ako sa s absolútne sústredeným výrazom vlní, krúti zadkom, rozhadzuje rukami a popritom všetkom „dupe“ tak, že zabudnete dýchať, je jednoducho nezabudnuteľné!
Nemôžem sa dočkať ďalšieho ročníku.
Zamilovala som sa do španielčiny, Španielska
a moja nová láska je Flamenco!
Kto je Ramón Martínez, a čo robí ?
(klik, odkaz youtube.com a flamenco.sk)
Aký bol galakoncert objektívom fotoaparátu.
(klik, odkaz- blog.sme.sk, Zdeno Hanout- Fotoreportáž: FLAMENCO festival 2008 v Bratislave)